Kto je dula?

Dula. V starom Grécku sa týmto menom označovali ženy, ktoré boli citovou oporou spravidla iným ženám pri pôrode. Od konca 20. storočia sa pojem znovu udomácnil v našej spoločnosti, rovnako ako jeho nositeľky. Rozšírilo sa však pole pôsobnosti dúl, pretože rovnako ako pôrod je veľkým stresom a citovým vypätím i opačný koniec života – zomieranie.

Pôrody aj zomieranie boli hlbšie v minulom storočí procesmi, ktoré prebiehali doma v prostredí rodiny. Takto súčasne získavali ľudia od detstva skúsenosť a vedeli, čo majú v týchto situáciách robiť. Dnes, vďaka tomu, že tieto obe udalosti prebiehajú vo veľkej väčšine v nemocniciach alebo v ústavoch, ľudia nielen že tieto témy zo života vytesnili, ale aj zároveň stratili zručnosť a vedomosti o nich.

Dula je sprevádzajúca osoba. To je asi najpresnejšia definícia. Treba však zdôrazniť, že dula nie je zdravotnícka profesia a tieto ani nenahrádza. Jej sila je však v tom, že ich dokáže doplniť. Dulou môže byť ktorákoľvek empatická osoba, ktorá má dostatok vedomostí, skúseností a rešpektu k procesu a ctí etický kódex pre duly. Opačne je i pravdou, že ktokoľvek nemôže byť dulou.

Napriek tomu, že duly stoja pri zrode i konci života, sú tieto situácie a ich potreby celkom odlišné. Dula pre zomierajúcich empaticky sprevádza zomierajúceho a jeho rodinu procesom zomierania, smrti a smútenia. Nedáva nevyžiadané rady, nič za vás nerieši, ale s citlivosťou vás naviguje neznámym terénom, nezodpovedanými otázkami. Aktívne počúva. Je oporou. Dula vytvára bezpečný priestor pre náročný proces, ktorým zomierajúci a rodina prechádzajú, ale nezasahuje do neho. Komunikuje so zomierajúcim a s jeho príbuznými s citlivosťou, ale jasne. Je emocionálnou oporou v ťažkých situáciách spojených s konečnosťou.

Nie je jednoduché ostať v prítomnosti s tým, čo sa deje. Dobré zomieranie môže byť prevenciou komplikovaného smútenia. Dula sprevádza náročným obdobím bez preberania kompetencií a zodpovednosti za vás. Výsledkom však môže byť to, v čo všetci dúfajú - zmierenie, prijatie a pokoj.